Knižnično-informačné systémy internetovej éry
	Štefan Kimlička, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
	Vplyv digitalizácie a internetu viedol k vzniku digitálnych dokumentov a digitálnych, resp. virtuálnych knižníc. Analyzujú sa zmeny takto chápaných knižníc oproti tradičným knižniciam a uvádza sa pracovná definícia virtuálnej knižnice Univerzity Komenského, ktorá bola vypracovaná v rámci strategickej štúdie Integrovaného informačného a komunikačného systému Univerzity Komenského v Bratislave. Zásadný rozdiel oproti „predinternetovým“ knižnično-informačným systémom sa prezentuje v potrebe, resp. existencii týchto funkcií, komponentov a nástrojov: schopnosť spracovať všetky typy digitálnych dokumentov s využitím metaprvkov na ich popis (napr. Dublin Core), existencia štandardov na vyhľadávanie a prezeranie dokumentov v bázach dát s rôznymi štruktúrami (Z39.50), integrácia špeciálnych častí knižničného systému so systémom riadenia záznamov, systémom administratívneho riadenia a systémom vyhľadávania v plných textoch, existencia prieskumových strojov na vyhľadávanie v úplných textoch web stránok, existencia hybridných prieskumových strojov (kombinované vyhľadávanie v indexovaných databázach a hierarchicky štruktúrovaných adresároch), existencia metaprieskumových strojov, ktoré využívajú viacero vyhľadávacích strojov, existencia vhodnej informačnej infraštruktúry (predovšetkým prístup na internet), existencia prijateľného rozhrania medzi človekom a počítačom (human - computer interface), existencia rozhrania na externé informačné systémy. V závere sa opisujú požiadavky na knižnično-informačné systémy „internetovej éry“ a na upravenom modeli knižnično-informačného systému sa demonštrujú zmeny v jeho funkčných zložkách.

1. Vplyv internetu na štruktúru a funkcie knižníc a knižnično-informačných systémov

Rozvoj informačných technológií a možnosti internetu urýchlili zmeny v organizácii, štruktúre, rozsahu a kvalite služieb, ktoré knižnice poskytujú prostredníctvom svojich informačných systémov, resp. ktoré sa od knižníc požadujú. Knižnice sú konfrontované s množstvom revolučných zmien, ktoré dramatickým spôsobom formujú ich rozvojové programy a poslanie. J. G. Neal (Neal 1999, s. 4-6) ich zhrnul do dvadsiatich piatich trendov, resp. revolučných zvratov:

1. Revolúcia vo vývoji a uplatňovaní osobných počítačov je jadrom individualizovanej technológie a expandujúcej schopnosti k prístupu, komunikácii, analýze a riadeniu informácií.
2. Elektronická revolúcia produkuje obrovské množstvo digitálnych informácií vo všetkých médiách spolu s inteligentným softvérom, ktorý umožňuje ich účinné vyhľadávanie a získavanie.
3. Revolúcia v oblasti sietí vytvára obrovskú telekomunikačnú pavučinu a rozhodujúcu platformu pre renesanciu v takých oblastiach ako je osobná komunikácia, publikovanie, distančné vzdelávanie
   a rozvoj obchodu.
4. Revolúcia mobilných telefónov umožňuje expanziu vnímania slobody komunikácie a prístupu
   k informáciám kedykoľvek a kdekoľvek.
5. Revolúcia v hudobných televíznych/video hrách kultivuje generáciu nových “študentov”
   a spotrebiteľov, ktorí požadujú viac grafické, integrované a interaktívne multimédiálne prezentované informácie.
6. Revolúcia v robotike zdokonaľuje progra mované mechanické nástroje a inteligentné prostriedky do formy rutinných a opakovaných procesov.
7. Revolúcia v oblasti virtuálnej reality umožňuje rozmanitosť počítačmi generovaných skúsenosti
   a simulácií so širokým spektrom aplikácií v zábave, v smerovaní vzdelávania a práce.
8. Revolúcia bezpečnostných/šifrovacích systémov predstavuje výzvu pre nátlak na prístup
   k informáciám, pri snahe realizovať autorizáciu nástrojov umožňujúcich vhodné využívanie informácií a ochranu súkromia a bezpečnosti sieťovej komuni kácie.
9. Hypertextová revolúcia buduje robustné a výkonné prepojenia medzi miliónmi zosieťovaných súborov a umožňuje navigáciu značne poprepletaného, integrovaného hoci aj zatiaľ chaotického internetu.
10. “Push” revolúcia posúva povahu “webovského” vyhľadávania od hrubého odhadu k používateľom siete prostredníctvom “zákazníckeho balenia” a dodávania informácií.
11. Privatizačná revolúcia alebo revolúcia v oblasti využívania externých zdrojov (outsourcing) presúva základné operácie vo výrobe, službách a pod. mimo organizáciu k externým prevádzkovateľom.
12. Samoobslužná revolúcia (bankomaty, čipové platobné, kreditné a pod. karty) nabáda k podstatnej zmene myslenia používateľa služieb v prostredí, kde sú užívateľsky inicializované a užívateľsky kontrolované aktivity bež né.
13. Revolúcia v partnerstve produkuje vysokú úroveň kooperácie a spolupráce medzi organizáciami ako nevyhnutnú podmienku pre úspech a ako nástroj spoločného využívania zdrojov.
14. Autorská revolúcia určuje možnosti a tvorivý potenciál “webu” kde, s minimálnou investíciou je možné poslať informáciu mnohým potenciálnym čitateľom v globálnom meradle.
15. Podnikateľská revolúcia povzbudzuje tvorcov a distribútorov sieťových informácií skúmať obchodný potenciál internetu a vytvára tak nový trhový priestor pre odbyt výrobkov a služieb.
16. Revolúcia v koncentrácii obchodu zvýrazňuje rozvoj globálnych obchodných väzieb v mnohých priemyselných odvetviach a ekonomické, politické a sociálne vplyvy monopolistických praktík.
17. Revolúcia nových “dospelých” študentov prináša do akad emického spoločenstva vlny jednotlivcov, ktorí tradične nenavštevovali vysokú školu a ktorých rodinné, pracovné a osobné povinnosti vyžadujú inovované reakcie zo strany poskytovateľov vyššieho vzdelávania.
18. Hodnotová revolúcia smeruje k narastaniu politic kých a sociálnych rozkolov pod vplyvom technologických zmien a rozpínajúcich sa ohrození intelektuálnej slobody, súkromia a voľného toku informácií.
19. Revolúcia v duševnom vlastníctve ohrozuje prijateľné užívateľské práva na digitálne informácie
    a vytvára konflikty medzi záujmami dodávateľov a používateľov informácií.
20. Ako sa tvorba, distribúcia a využívanie publikácií a dát stále viac stávajú elektronické a sieťové, o to viac ich vládna informačná revolúcia transformuje z najväčších národných a svetových vydavateľských zdrojov.
21. Revolúcia v digitálnom uchovávaní nás prebúdza k zamysleniu sa nad integritou a úplnosťou archivácie (pre budúce využívanie) obrovského množstva elektronických informácií, ktoré sa produkujú a strácajú.
22. Revolúcia spočívajúca v chápaní informácie ako tovaru prezentuje dáta, syntetizované produkty
    a vedomosti, stále viac ako obchodný tovar a zdroj zisku než ako spoločné vlastníctvo udržiavané pre spoločenský prospech.
23. Revolúcia v globálnom povedomí podporuje internacionalizáciu všetkýc h aspektov života
    a povzbudzuje nový svetový pohľad na sieťové získavanie dokumentov a služieb.
24. Revolúcia v poznatkovom manažmente vytvára nové vzťahy medzi výskumníkom, knihovníkom
    a informačným technológom, ktoré maximalizujú prospešnosť zhromažďovania údajov, generovanie informácií a ich distribúciu.
25. Revolúcia vo virtuálnej realite nabáda všetky organizácie myslieť a plánovať nad rámec miestnych kapacít a vytvárať inovačné prístupy k vytváraniu a doručovaniu nových produktov
    a služieb na expandujúce trhy.

• možnosti digitalizácie klasických dokumentov rôznych druhov (text, obraz, zvuk),
• vznik hypertextových, multimediálnych a hypermediálnych (www) dokumentov,
• vydávanie digitalizovaných dokumentov (elektronické encyklopédie, knihy a časo pisy na CD
  a CD-ROM...),
• štandardizácia digitalizovaných dokumentov a jazykov na organizáciu znakových foriem WWW dokumentov (SGML, HTML, VRML, XMGL...),
• štandardizácia výmenných formátov, komunikačných a vyhľadávacích pr otokolov (UNIMARC, USMARC, ISO 2709, Z39.50 atď.),
• štandardizácia knižnično-informačných operácií (AACR2, IIL, EDD...),
• možnosti vystavovania a sprístupňovania rozličných informačných zdrojov obsahujúcich informácie i úplné dokumenty (texty, obrazy, audio, video...),
• možnosti prepojenia informačných zdrojov a používateľov kdekoľvek na svete,
• rozvoj vyhľadávacích služieb a “strojov” spojených s internetom,
• rozvoj knižnično-informačných programových systémov rešpektujúcich vyššie vymenované štandardy.

Knižnice internetovej éry musia uplatňovať strategické myslenie, presadzovať rozpočtovú agilnosť a podnikateľský prístup k rozvíjaniu fondov a služieb ako aj k rozširovaniu ich pôsobísk. Procesy, ktoré knižnice vykonávali po storočia - získavanie, organizovanie, navigácia a archivovanie informácií a dokumentov, musia byť zamerané stále viac na “kastomizáciu” (uprava podľa potrieb zákazníka) služieb a interaktívny prístup k integrovaným multimédiám. Model globálnej digitálnej knižnice prezentuje knižnicu ako organizáciu, ktorá súčasne:

• poskytuje publikácie,
• slúži ako brána k digitálnym zdrojom po celom svete,
• je historickým archívom,
• slúži ako výskumné a vzdelávacie laboratórium.

V dôsledku vzájomného pôsobenia výkonných pracovných staníc, dômyselného používateľského softvéru, všadeprítomnej sieti, expandujúceho elekronického publikovania
a mimoriadnych očakávaní používateľov môžeme hovoriť o novej paradigme. Ide
o paradigmu digitálnej, elektronickej alebo virtuálnej knižnice, ktorá má byť dominantnou inštitúciou informačnej spoločnosti. V odbornej literatúre sa zverejňuje množstvo definícií takýchto knižníc, ale
v podstate sa pojmy elektronická knižnica, digitálna knižnica a virtuálna knižnica považujú za rovnocenné. Rozdiely sú v šírke záberu digitálnych objektov, ktoré sú predmetom spracovania
a v rozsahu funkcií a služieb.

Z hľadiska zmien štruktúry a funkcií knižnično-informačných systémov sú dôležité najmä zmeny vo vlastnostiach a rozsahu chápania dokumentu a v problémoch spojených s organizáciou
a vyhľadávaním dokumentov v internetovskej sieti. Ak hovoríme o dokumentoch a informáciách, máme na mysli predovšetkým vedecké dokumenty a odborné a vedecké informácie, ktoré sú komunikované a transformované v knižnično-informačných systémoch, resp. v širšie chápaných vedecko-informačných systémoch. Skúmaním mediálnych vlastností digitálnych sieťových dokumentov sa zaoberal pomerne podrobne S. Skenderija (Skenderija 1997, s. 59-61, Schamber 1996, s. 669). Digitálny dokument v komunikačných procesoch je podľa neho charakterizovaný vlastnosťami, ktoré ho odlišujú od tlačených dokumentov takto:

• Ľahká manipulovateľnosť . Obsah sa dá skladať a rozkladať (revidovať), vybrať a vl ožiť, modelovať a preusporiadať. Niektoré prvky, ako napr. hypertextové registre je možné využívať
  a prispôsobovať.
• Možnosť vnútorného a vonkajšieho prepojovania obsahov a znakových foriem. Rôznorodé mediálne formáty (text, obrázky, audio a video) sa dajú prepájať v rámci jedného dokumentu, ale aj medzi viacerými dokumentmi.
• Ľahká formálna transformovateľnosť . Formáty na ukladanie (disk, páska, tlačovina) a prezeranie sa dajú meniť a striedať, počínajúc ukladaním a prenosom až po používanie. Ukladanie vyžaduje priestor na disku, nie sklady.
• Možnosť inherentného vyhľadávania. Logické štruktúry plnotextových dokumentov, spracovanie prirodzených jazykov a expertné systémy uľahčujú prístup k obsahu a jeho interpretácii.
• Možnosť priameho prenášania. Informácie sa dajú prenášať okamžite do akejkoľvek geografickej lokácie. Distribúcia si vyžaduje elektronickú sieť, nie nákladnú dopravu.
• Možnosť vytvárania nekonečného množstva kópií. Distribúcia skutočne predstavuje replikáciu -originál zostáva na zdroji. Počet kópií nie je technicky obmedzený. Hromadná výroba či kopírovanie neovplyvňuje kvalitu kópií ani originálu.

Ďalšia špecifická vlastnosť digitálneho dokumentu sa odvodzuje od možnosti jeho zdieľania
v globálnej počítačovej sieti (WWW), čím sa digitálny dokument stáva dokumentom hypermediálnym. Jednou z najpodstatnejších vlastností hypermediálneho dokumentu je možnosť reprezentácie poznania. Toto poznanie je distribuované v sieti na základe spojov (hypertextových odkazov) medzi jednotkami (Pagels, 1989). Najkomplexnejším druhom hypermediálneho dokumentu je tzv. dokument WWW. Podľa koncepcie troch ídeí (Heylighen, 1994) má tieto základné vlastnosti:

• Hypertextovosť poukazuje na fakt, že WWW dokumenty sú navzájom prepojené odkazmi predstavujúcimi vyznačené sekcie alebo frázy v texte s podrobnejšími informáciami o dotyčnej fráze, ktoré si používateľ môže vybrať pri prezeraní príslušného dokumentu. Odkazujúce dokumenty (uzly) tvoria sieť asociácií, resp. “pavučinu”, podobnú asociatívnej pamäti, ktorá je charakteristická pre mozok.
• Multimediálnosť znamená, že dokumenty môžu prezentovať informácie v akejkoľvek modalite či formáte: formátovaný text, kresby, zvuky, fotografie, filmy, trojrozmerné scény alebo akúkoľvek ich kombináciu. Z toho vyplýva možnosť voľby najvhodnejšej formy na prezentáciu obsahu dokumentu.
• Distribuovanosť znamená, že pripojené dokumenty môžu byť uložené na rôznych počítačoch, spravovaných rôznymi ľuďmi v rôznych častiach sveta. V prípade dobrého sieťového spojenia sa výrazne nelíši čas potrebný na prenos dokumentu medzi rozličnými krajinami a kontinetmi od času, ktorý si vyžaduje prenos dokumentu medzi dvoma susednými miestnosťami. Vytvára to možnosti na transparentnú integráciu informácií v globálnom meradle.

Vyhľadávanie WWW dokumentov súčasnými internetovskými nástrojmi (LYCOS, AltaVista, WebCrawler, Infoseek, Hotbot, Yahoo atď.) nedáva zatiaľ pre vedcov uspokojivé výsledky. Ak dokumenty nie sú vybavené tzv. metadátami, je ich nájdenie veľmi problematické a veľkú rolu tu hrá náhoda. V tejto oblasti je príležitosť pre knižničnú a informačnú vedu, aby sa ujala iniciatívy v pôsobení na tvorcov WWW dokumentov aj ich spracovateľov. Ide o zavedenie určitej štrukturalizácie znakových foriem reprezentujúcich potenciálny odborný, či vedecký obsah dokumentu tak, aby bolo možné dokument ľahko vyhľadať a rozpoznať referenčné prvky (citácie, odkazy, prepojenia). Určité snahy o vytvorenie podobného štandardu už sú, napr. tzv. Dublinské jadro - Dublin Core (Dublin 1999) alebo formát RFC 1807 (Ducloy 1997, s. 88-90). Ide o metadáta, ktoré popisujú objekty, dokumenty alebo služby a ktoré môžu obsahovať údaje o ich forme a obsahu. Môžu byť súčasťou samotných zdrojov, alebo byť oddelené.

• vypracovanie určitej metodiky, či systemizácie a kritérií, čo všetko má WWW dokument obsahovať aby bol vedecky akceptovateľný,
• v ierohodnosť informácií zverejnených v dokumente, keď tu absentuje posudzovanie obsahu renomovanými vedcami (peer review), ako je to bežné vo vedeckých časopisoch a zborníkoch,
• trvanlivosť prístupnosti WWW dokumentu (často sa stáva, že zdroj je dočasný).

Ako už bolo povedané, definícií digitálnych knižníc je viacero. V terminologickom
a výkladovom slovníku knižničnej a informačnej vedy uvádza Soňa Makulová takúto charakteristiku digitálnej knižnice prevzatú z oficiálnych materiálov IFLA: digitálna knižnica nie je jedna entita ale predstavuje súbor viacerých knižníc, - digitálna knižnica vyžaduje sieťové technológie, - spojenia medzi jednotlivými digitálnymi knižnicami a informačnými službami sú transparentné pre koncového používateľa, - cieľom digitálnej knižnice je umožniť univerzálny prístup k informáciám, - digitálna knižnica nie je viazaná na dokumenty v tlačenej forme (Definition, 1995). Za spoločnú črtu jednotlivých koncepcií považuje vzdialený prístup k organizovaným zdrojom elektronickej informácie (primárnej alebo sekundárnej) prostredníctvom telekomunikačnej siete. Pojem digitálna knižnica nezahŕňa iba technickú infraštruktúru, ale aj celý rad právnych a sociálnych aspektov. Za najdôležitejšie problémy, ktoré treba v súvislosi s digitálnymi knižnicami doriešiť považuje
S. Makulová tieto: - popis informácií v digitálnych knižniciach prostredníctvom metaprvkov, - odhad
a vyhodnotenie používateľských potrieb v novej ére informačnej spoločnosti, - sociálne aspekty digitálnych knižníc, - interfejs medzi jednotlivými digitálnymi knižnicami, - digitalizácia a konverzia, - pomenovanie objektov v digitálnych knižniciach, - archivácia digitálnych informácií (Makulová, 1998). Dosť podrobne sa problémom spojeným s budovaním digitálnych knižníc venuje Daniela Tkačíková, ktorá uvádza takúto definíciu (Tkačíková 1999, s. 8): Digitálna knižnica je informačná služba, ktorá ponúka prístup k informačným zdrojom dostupným v počítačovo spracovateľnej podobe (k digitálnym/digitalizovaným materiálom) a ktorej všetky funkcie ako akvizícia, spracovanie, uchovávanie a ochrana dokumentov, ich vyhľadávanie i služby sú plne automatizované s využitím moderných informačných technológií. Informačné zdroje, ktoré majú k dispozícii digitálne knižnice, môžu byť dvojakého pôvodu - tie, ktoré boli vytvorené primárne v digitálnej forme (napr. elektronické časopisy a knihy, programy, bázy dát) a tie, ktoré boli dodatočne digitalizované (najčastejšie rukopisy, staré tlače, vzácne dokumenty, fotografie, obrázky, zvukové nahrávky, audiovizuálne dokumenty
a trojrozmerné objekty - muzeálne exponáty a pod.). Digitálne knižnice spravidla sprístupňujú svoje informačné zdroje prostredníctvom siete. Výhodou digitálnej knižnice je úspora nákladov na skladovanie dokumentov a prevádzkové priestory, ochrana dokumentov pred stratou a poškodením, možnosť sprístupnenia tých dokumentov, ktoré sa tradičným spôsobom nemôžu požičiavať, možnosť sprístupnenia jedného dokumentu viacerým používateľom zároveň, odstránenie bariér a vzdialeností, dostupnosť informácií 24 hodín denne 7 dní v týždni a rad ďalších výhod, vrátane potenciálnych finančných úspor.

University of California definuje digitálnu knižnicu ako množinu ľudí, peňažných prostriedkov a technologických systémov, ktoré umožňujú generovať poznatky, prístup k nim a ich používanie cez štyri primárne role: uchovávanie, ukladanie a vyhľadávanie informácií; elektronický prístup a dodávanie prostredníctvom elektronickej komunikácie; online publikovanie odborných
a vedeckých báz poznatkov; a informačný manažment, konzultácie a výchova (Neal 1999, s.7).

Federácia digitálnych knižníc v USA uprednosťuje takýto pohľad na digitálne knižnice: Digitálne knižnice sú organizácie, ktoré poskytujú zdroje, vrátane špecializovaného personálu na výber, organizáciu, poskytovanie intelektuálneho prístupu k interpretácii, distribúcii, uchovávaniu integrity, a zabezpečeniu časovej kontinuity fondov (zbierok) digitálnych diel tak, aby boli ľahko
a hospodárne k dispozícii na použitie pre určenú komunitu, alebo skupinu komunít (Neal 1999, s.7).

Väčšina definícií digitálnych knižníc sa venuje len problémom spracovania, uchovávania
a sprístupňovania digitálnych dokumentov. Autori z knižnično-informačného prostredia však uprednostňujú hybridné chápanie knižnice, tzn. integráciu operácií s digitálnymi aj klasickými dokumentmi. Oprávnenosť tejto integrácie je založená na týchto aspektoch (Kimlička 1999, s.22):

• nie všetky dokumenty budú digitalizované (z ekonomických aj iných dôvodov),
• nie všetci používatelia budú ochotní, resp. schopní používať digitálne dok umenty (napr. staršia generácia),
• nie všetky dokumenty sú vhodné na používanie v digitálnej forme (napr. čítanie krásnej literatúry
  v dopravných prostriedkoch, bibliofilské v ýtlačky a pod.),
• “kamenná” knižnica predstavuje kolektívnu pamäť a je zárukou stabilnosti (napr. pri poruchách telekomunikačných sietí, haváriach spojených s výpadkom elektrického prúdu, zmenách či zániku adries URL a pod.) a dôveryhodnosti,
• pri zmenách technológií zápisu a vývoji nových zariadení bude nutné transfor movať (konvertovať) dáta zo starých nosičov na nové, čo nemusí byť pre každú knižnicu ekonomicky možné.

Model virtuality nie je realizovateľný ak zároveň neakceptujeme dôležitosť “poctivej” , resp. “kamennej” knižnice a jej schopnosť riadiť zväzky, náklady a rozmanitosť vedeckých informácií a dať dokopy podstatné predmetové, jazykové, odborné a profesionálne skúsenosti v oblastiach výberu, získavania, organizácie, služieb, vzdelávania, prístupu a uchovávania dokumentov a informácií. Tento model si tiež vyžaduje “poctivú knižnicu”, to znamená knižnicu ochotnú a schopnú zdielať zbierky, technológiu a odborné znalosti; partnersky spolupracovať s používateľskými zložkami, vydavateľstvami, vládnymi agentúrami a združeniami; ovplyvňovať celoštátnu informačnú politiku a agresívne obhajovať používateľov. Knižnica musí byť schopná presunúť sa za očakávania používateľov v prístupe a “kastomizácii” ich potrieb, kde metódy “just in time” (práve načas) a “just for you” (práve pre vás) sa stanú štandardom v prístupe k informáciám.

Virtuálna knižnica má tri rozmery:

1. Prepája rôzne informačné zdroje rozptýlené v priestore tak, aby sa javili používateľovi ako jeden zdroj.
2. Ponúka informačné zdroje knižnice do virtuálneho priestoru anonymnej množine po užívateľov prostredníctvom svojho servera.
3. Okrem bežných služieb poskytuje špeciálne služby spočívajúce v selekcii informačných zdrojov
   a v navigovaní v nich podľa špecifických požiadaviek používateľa.

Za plnohodnotnú a účelnú virtuálnu knižnicu možno považovať takú, ktorá je vyvážene budovaná vo všetkých troch rozmeroch. V tejto pracovnej definícii sme kládli väčší dôraz na virtualitu ako na digitálne dokumenty ako predmet spracovania. Implicitne sú v takto definovanej knižnici zahrnuté aj “klasické” dokumenty a služby a manipulácia s nimi (získavanie, spracovanie, uchovávanie, rezervovanie, vypožičiavanie). Virtuálnosť spočíva predovšetkým v prvoplánovom prepojení fakultných knižníc v rôznych lokalitách a informačných zdrojov mimo univerzity.

1. Knižnično-informačné systémy “internetovej éry”

Knižnično-informačné systémy, ktoré sú opisované v literatúre (Kimlička 1986, 1995, Křivá 1997), môžeme vzhľadom na obdobie formovania ich teoretického modelu a aplikovania v reálnych situáciách nazvať “predinternetové” knižnično-informačné systémy. Tieto modely síce počítali aj
s využívaním externých informačných zdrojov, ale bolo to skôr v teoretickej ako v praktickej rovine
a navyše išlo len o bibliografické záznamy v elektronickej forme (napríklad online katalogizácia, OPAC a pod.).

Knižnično-informačné systémy “internetovej éry” obsluhujú digitálne, resp. virtuálne
(a hybridné) knižnice. Zásadný rozdiel oproti “predinternetovým” knižnično-informačným systémom je v potrebe, resp. existencii týchto funkcií, komponentov a nástrojov:

• schopnosť spracovať všetky typy digitálnych dokumentov s využitím met aprvkov na ich popis (napr. Dublin Core),
• existencia štandardov na vyhľadávanie a pr ezeranie dokumentov v bázach dát s rôznymi štruktúrami (Z39.50),
• integrácia špeciálnych častí knižničného systému so systémom riadenia z áznamov, systémom administratívneho riadenia a systémom vyhľadávania v plných textoch,
• existencia prieskumových strojov na vyhľadávanie v úplných textoch web stránok,
• existencia hybridných prieskumových strojov (kombinované vyhľadávanie v indexovaných databázach a hierarchicky štruktúrovaných adresároch),
• existencia metaprieskumových strojov, ktoré využívajú viacero vyhľadá vacích strojov,
• existencia vhodnej informačnej infraštruktúry (predovšetkým prístup na i nternet),
• existencia prijateľného rozhrania medzi človekom a počítačom,
• existencia rozhrania na externé informačné systémy.

Ak má knižnično-informačný systém splniť požiadavky informačnej spoločnosti, musí byť jeho “predinternetový” model modifikovaný s prihliadnutím na nové funkcie digitálnej knižnice, komponenty a nástroje, ktoré sú vymenované vyššie. Klasický model knižnično-informačného systému (Kimlička 1995, s. 60) musíme rozšíriť o ďalšie prvky a väzby tak, aby presahoval rámec jednej inšitúcie a aby poskytoval používateľom okrem doterajších služieb aj orientáciu a navigáciu
v externých informačných zdrojoch. Model takto chápaného knižnično-informačného systému “internetovej éry” je na obrázku č. 1.

Takto koncipovaný model knižnično-informačného systému si vyžaduje softvér, ktorý je schopný zabezpečiť jeho funkcie, najmä interfejs na externé zdroje cez protokol Z39.50.

Existuje celý rad projektov a modelov digitálnych knižníc, ktoré spĺňajú požiadavky na knižnično-informačné systémy internetovej éry. Na ilustráciu uvedieme dva príklady. Jeden ako existujúci bibliografický systém, druhý ako strateg ický plán budúceho systému.

Systém DanBib (DanBib, 1999), ktorý zahŕňa Dánsku národnú bibliografiu a Súborný katalóg dánskych knižníc s vyše 9 miliónmi záznamov z viac ako 200 knižníc má systémovú architektúru pozostávajúcu z nezávislých modulov, ktoré komunikujú cez štandardný UNIX Socket mechanizmus. Systém obsahuje tieto hlavné moduly:

• Bibliografická báza dát . Uchovávanie a vyhľadávanie bibliografických záznamov je realizované štandardným relačným databázovým systémom.
• Indexová báza dát. Invertované indexové súbory sú udržiavané so špeciálnymi súborovými štruktúrami.
• Vyhľadávací stroj . Vyhľadávanie je realizované výkonnými vyhľadávacími algoritmami, ktoré využívajú indexovú bázu dát na identifikáciu relevantných bibliografických záznamov.
• Systém údržby . Všeobecná správa, aktualizácia a indexovanie je vykonávané nezávislými utilitami. Stavové a riadiace informácie sú udržiavané v relačnej báze dát.
• Externé rozhrania. Prístup na centrálny prieskumový a vyhľadávací modul je realizovaný cez všeobecné moduly rozhrania. Systém podporuje rozličných klientov cez štandardné protokoly vrátane Telnet, HTTP, Z39.50 a ODBC-SQL.
• Pošta. Výmena rozsiahlých dávkových transakcií a doručovanie bibliografických dát je riadené centrálnym modulom Pošty. Pošta príjíma a odosiela dávkové súbory a sleduje ich postup cez systém v relačnej báze dát.

Architektúra a logické vzťahy medzi hlavnými modulmi systému sú znázornené na obrázku
č. 2. Externé systémové rozhranie je riešené ako otvorená klient/server architektúra a poskytuje široký výber rozhraní na externé systémy:

• Bibliografické záznamy s rozličnými MARC formátmi (ISO 2709) a znakovými sadami sú príjímané a vysielané cez FTP protokol.
• Bázy dát s administratívnymi informáciami a bibliografickými dátami sú prístupné cez štandarné ODBC-SQL rozhranie.
• Výmena požiadaviek na výpožičky (ISO 8459) je spracúvaná automaticky cez e-mail (SMTP) a automatický faxový prenos.
• Účastníci môžu vykonávať prieskumové a vyhľadávacie operácie cez rozhranie pre Telnet, Z39.50 a HTTP (WWW) klientov.
• Sieťová brána (gateway) uľahčuje paralelené prieskumové a vyhľadávacie operácie
  v iných systémoch so Z39.50 protokolom.

1. Záver

1. Budovanie lokálnych informačných zdrojov a zabezpečovanie prepojenia na externé informačné zdroje (“klasické” aj digitálne, resp. virtuálne).
2. Poskytovanie informácií, dokumentov a ďalších knižnično-informačných služieb, resp. navigovanie na informačné zdroje.
3. Príprava a školenia používateľov v oblasti orientácie, navigácie a prístupu k informačným zdrojom.

V zmysle týchto základných línií a trendov vývoja by rozvojový program knižníc mal zahŕňať viacero základných prvkov, vrátane precizovania odborného obsahu fondov, inštrukčnej podpory prístupu k informačným zdrojom, rozvoja technológie, podpory výskumu a pravidelného hodnotenia. Budovanie fondov a obsah služieb knižníc by sa mal sústrediť na nasledujúce zložky (faktory):

• kúpa a licencie elektronických publikácií a súborov dát z komerčných zdrojov,
• rozvoj a získavanie knižničných programových systémov ďalších generácií s grafickými používateľskými rozhraniam i a webovskými funkciami,
• identifikácia a organizácia prístupu ku kvalitným a relevantným webovským dokumentom,
• konverzia “klasických” dokumentov do digitálnych formátov,
• priame dodávanie (na požiadanie) článkov a výskumných správ používateľom,
• aktualizáci a služieb obstarávania literatúry podľa profilov používateľov,
• manažment služobných záznamov a archívov,
• zabezpečenie online referenčných služieb, vrátane využívania systémov umelej inteligencie (expertné systémy a pod.),

Predpokladom tohto rozvoja je technologická infraštruktúra, ktorá musí byť dostatočne výkonná a spoľahlivá, a ktorá sa vyznačuje dostatočnou prepojiteľnosťou a kapacitou. Technologická infraštruktúra musí obsahovať výkonný knižnično-informačný softvér, ale predovšetkým musí exitovať vôľa, odborné vedomosti a organizačné schopnosti knižničného manažmentu.

Prof. Ing. Štefan Kimlička, CSc. Katedra knižničnej a informačnej vedy, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Gondova 2, 818 01 Bratislava, tel.: 07 529 23 608, e-mail: Stefan.Kimlicka@fphil.uniba.sk