K některým aspektům kooperace knihoven

	K některým aspektům kooperace knihoven
	Nadežda Andrejčíková, Comostron Systems s.r.o., Břeclav

Súčasný vývoj ekonomiky má dopad i na také odvetvia ako je knihovníctvo. Neustále znižovanie rozpočtu knižníc si vyžaduje ešte dôkladnejšiu koordináciu a spoluprácu vo viacerých oblastiach. Hlavné dôvody spolupráce majú teda prevažne ekonomické pozadie. Spolupráca sa dotýka koordinácie v procese akvizície, kooperatívnej katalogizácie, spoločného využívania zdrojov a v neposlednej rade tiež spoločnej ochrany fondov.
V súvislosti so spoločným využívaním zdrojov, ale i kooperatívnou katalogizáciou sa v poslednom čase častejšie hovorí o protokole Z39.50, inak nazývanom ako Search and Retrieve, alebo norma ISO 23950.

História Z39.50

Ide o štandard, ktorý sa začal vytvárať od polovice 70-tych rokov. U nás bol tento štandard prijatý spolu s ostatnými štandardami pre spracovanie informácií na začiatku 90-tych rokov. Skôr, ako budeme hovoriť o možnostiach využitia tejto normy v knižničných IS, myslím, že bude dobré, ak si ozrejmíme aspoň jej základné funkcie a úlohy. Prvá otázka, ktorá iste každého napadne pri príjmaní akejkoľvek normy, či štandardu je: „ K čomu vlastne slúži a kde nám môže pomôcť?“ Protokol Search and Retrieve, tak ako sa pôvodne nazýval tento štandard, vznikol pri realizácii projektu Linked Systems Project, ktorý iniciovali tri z najväčších knižníc v polovici 70- tych rokov a to Library of Congres OCLC a RLIN. Cieľom projektu bola spolupráca pri tvorbe a preberaní bibliografických záznamov. Hlavná funkcia protokolu Z39.50 je daná jeho samotnou definíciou : „ANS Z39.50, Information Retrieval Service Definition and Protocol Specifications for Library Applications, is a standard composed of specifications for computer-to computer linkage between different information retrieval systems.“ Inak povedané, štandard ktorý upresňuje komunikáciu počítačových systémov, teda riadi výmenu správ medzi klientom a serverom za účelom vyhľadávania a prenosu informácií. Znamená to teda, že používateľ, ktoréhokoľvek systému si môže v rámci Opacu zadefinovať server, resp. viacero serverov, ktoré chce prehľadávať, zadá vyhľadávaciu otázku, ktorú Opac odošle Z-klientovi, resp. z rozhrania Opacu, ktoré je prevažne webovské je spustený Z-klient. Tento preloží daný vyhľadávací termín do Z-jazyka a kontaktuje Z-server, teda SW, ktorý beží na serveri. Skôr ako odošle klient vyhľadávaciu otázku na server, je potrebné aby s ním nadviazal spojenie, označované inak ako Z-association. Až v rámci tohto spojenia, keď klient príjme kladnú odpoveď od servera, môže odoslať na server vyhľadávaciu otázku. Server dostáva otázku v Z-jazyku, túto musí preložiť tak, aby jej porozumela cieľová databáza, ktorá má byť prehľadávaná a klientovi vráti odpoveď s počtom nájdených hitov. Z-client príjme záznamy a zobrazí ich používateľovi v rozhraní Opacu.

Výhodou tohoto štandardu a zároveň zárukou jeho ďalšieho vývoja je, že bol prijatý organizáciou ANSO, akceptovala ho ISO, udržiava a za jeho správu zodpovedá Library of Congres. V súčasnosti je platná verzia 3, z roku 1995, ktorá bola v roku 1997 prijatá ako norma ISO 23950. Tomuto však predchádzala verzia 2 z roku 1992 a prvá verzia označovaná ako „Search and Retrieve“ bola v platnosti od roku 1988.

O neustály vývoj sa stará Library of Congres v spolupráci s implementačnými skupinami inak označovanými ako ZIG. Tieto skupiny organizujú pravidelné stretnutia, kde si vymieňajú svoje skúsenosti a navrhujú ďalšie funkcie a služby, ktoré rozširujú možnosti uplatnenia tohto štandardu v praxi. Jednotliví členovia prijali medzi sebou postupne sedem základných dohôd, ktoré dodoržiavajú pri implementácii štadardu do IS.
Jedná sa o tieto dohody:

1. Linear Range Searching
2. Message Size Negotitation
3. Attribute Set – Bib 1
4. Use of Init Parameters for Negotiation and User Information
5. Returning diagnostics in an InitResponse
6. Free-Form Human-entered-Text Search
7. Embedding Marc in a GRS-1 Record

Vzhľadom k tomu, že tento štandard upravuje komunikáciu medzi klientom a serverom tak, aby klient mohol vyhľadávať v bázach dát uložených na serveri bez ohľadu na to, aby vedel niečo o ich dátových štruktúrach, je veľmi dôležitá práve tretia dohoda, ktorá obecne definuje vyhľadávacie prvky a ich vlastnosti. Dôsledkom nasadenia tohto štandardu v rôznych typoch IS, bol pre knižničné aplikácie vyvinutý Attribut Set pod názvom Bib 1. Prvky definované v tejto množine sú používané pri špecifikácii vyhľadávacieho termínu vo vyhľadávacej otázke. V podstate sú tu definované tieto základné atribúty:

1. Use definuje množinu vyhľadávacích prvkov
2. Relation operátor pre vyhľadávanie
3. Position v ktorej časti má byť realizované vyhľadávanie /pole, podpole/
4. Structure definuje typ vyhľadávacieho termínu /slovo, fráza, .../
5. Truncation zarovnanie
6. Completeness definuje či vyhľadávací termín má byť s porovnávaným poľom identický,
alebo sa v ňom má len nachádzať.

Výhody a prednosti

K hlavným výhodám protokolu patria tri nasledovné klúčové prvky:

1. Komunikačný formát záznamov je MARC, takže je zabezpečená výmena záznamov medzi bibliografickikými bázami dát a rôznymi knižičnými systémami. Zobrazovací formát potom môže byť definovaný podľa konkrétnych požiadaviek.
2. Z-klient môže vysielať tú istú alebo inú otázku na viacero serverov súčasne, čím sa dá ušetriť nepredstaviteľné množstvo času pri nadväzovaní spojenia a vyhľadávaní.
3. Rozšírené služby, slúžia pre objednávanie dokumentov, tvorbu a update databáz, ale tiež pre ďalšie knižničné procesy, ktoré môžu jednoducho nadväzovať ako je ILL a iné.

Použitím ďalších funkcií a ich parametrov je možné zabezpečiť kontrolu prístupu k jednotlivým databázam na základe identifikácie ( authentication), sledovať a spoplatňovať prístupy k dátovým zdrojom (Accounting/resource control), podávať informácie o vzdialených databázových službách (Explain), ale tiež prehľadávanie registrov typické pre Opac (Scan) a ďalšie.
Samotné vyhľadávanie umožňuje používateľom kombinovať logické a matematické operátory, rovnako ako proxy vyhľadávanie, zarovnávanie a krížové vyhľadávanie.

Služby a funkcie protokolu:

Samotný štadard definuje jednotlivé služby, ktoré sú buď samostatne, alebo v kombinácii využívané v základných funkciách tohoto štanadardu, ktoré norma označuje ako Facilities.
Norma definuje 11 základných funkcií .

1. Init Facility
2. Search Facility
3. Retrieval Facility
4. Result-set-delete Facility
5. Access Control Facility
6. Accounting/Resource Control Facility
7. Sort Facility
8. Browse Facility
9. Extended Service Facility
10. Explain Facility
11. Termination Facility

1.1 Inicializácia:
Hlaným cieľom tohto procesu je nadviazať spojenie medzi klientom a serverom. Klient navrhuje podmienky pre prácu, teda vysiela inicializačnú požiadavku na server, kde pomocou parametrov definuje svoje požiadavky pre nasledujúce spojenie. Z-server môže modifikovať požiadavky klienta podľa svojich možností a vysiela ku klientovi inicializačnú odpoveď. K základným parametrom, ktoré si medzi sebou vymení Z-client a Z-server patria:

- verzia protokolu Z39.50, pričom môžu medzi sebou komunikovať za určitých podmienok verzia 2 a 3
- prístupový kód, prevažne sa používa ID a heslo pre kontrolu prístupu
- ďalšie parametre, definujúce ktoré funkcie budú využívané. Základné funkcie, ktoré musia byť vždy podporované sú: Search and Retrieve. Tu však môže nastať situácia, že server vráti len počet nájdených záznamov, ale nie samotné záznamy. Je to však veľmi málopravdepodobná situácia. Ďalej môže klient požadovať aj ostatné funkcie ako sú result-set a delete, scan, sort, resource report a resource control, access control, alebo extended services
Klient a server sa tiež môžu dohodnúť na segmentácii odpovedí, alebo na viacnásobnom prehľadávaní súčasne, teda na prístupe k viacerým databázam na serveri v tom istom čase.

1.2 Vyhľadávanie
Vo vyhľadávaní sa práve prejaví sila protokolu Z39.50. Vyhľadávacou otázkou môžeme vykonávať komplexné prehľadávanie databáz, pričom samotné otázky je možné vytvárať s vysokou flexibilitou. Pre vyhľadávanie v bibliografických záznamoch sa využíva typ otázky 1, čo znamená Reverse Polish Notation ďalej ako RPN. K samotnej tvorbe otázky sú využívané parametre definované v Attribut Set Bib-1. Výhodou týchto parametrov je, že nám umožňujú jednotným rozhraním pristupovať a vyhľadávať v rôznych zdrojoch bibliografických informácií. Nespornou výhodou je tiež to, že umožňuje prehľadávanie v rôznych úrovniach a tak môžeme vykonaváť komplexné rešerše na jednotlivých databázach.

1.3 Prenos informácií
Hlavným cieľom v tomto procese je vrátiť klientovi informáciu o počte nájdených záznamov, ako aj samotné záznamy. Podľa potreby, je možné rozdeliť dlhé záznamy na viacero častí čomu sa hovorí segmentácia.

1.4 Result-set-Delete
Pomocou tejto funkcie je možné ukladať, resp. vymazávať výsledné množiny jednotlivých vyhľadávacíh otázok, ako i samotné vyhľadávacie otázky. Štandardne je podporované ukladanie výsledku posledného vyhľadávania. V prípade, že chceme, aby systém mal implementované aj rozšírené služby, je nevyhnutné, aby bola práve táto funkcia podporovaná na strane Z-klienta i Z-servera.

1.5 Kontrola prístupu
V súvislosti s preberaním informácií, konkrétne Marc záznamov, môžu niektoré knižnice požadovať autorizáciu prístupu k takýmto informáciám. Súvisí to so spoplatňovaním preberaných záznamov. V prípade ak je táto služba aktivovaná na serveri, ptom server rozhodne o tom, či povolí klientovi spustiť ním požadovanú operáciu, alebo nie.

1.6 Účtovanie prístupu
Táto funkcia je iniciovaná Z-serverom, ktorý môže požadovať po klientovi určitú platbu za povolenie prístupu k informáciám ním požadovaným. Celý proces, ktorý zabezpečuje spoplatňovanie prístupu sa skladá z časti inštalovanej na serveri označovanej ako Resource Control a z časti Trigger Resource Control, ktorá je vyvolávaná klientom. V podstate server oboznamuje klienta, že za službu, ktorú požaduje, je potrebné zaplatiť a klient sa môže spýtať koľko ho daná služba bude stáť. Na základe odpovede sa môže rozhodnúť o tom, či bude pokračovať, alebo radšej ukončí spojenie zo serverom, teda preruší Z-asociáciu. O tomto procese môžu byť podrobne evidované výstupy, ktoré obsahujú detailné informácie o cenách jednotlivých operácií ako i dĺžke spojenia.

1.7 Triedenie
Jedná sa o jednoduchú funkciu, ktorá sa prevažne vykonáva mimo Z-servera. Teda klient má v sebe zabudované triediace kritéria, tak aby mohol zotriediť vrátené záznamy podľa konkrétnych požiadaviek. Pomocou parametrov sa definuje meno zotriedenej výslednej množiny, ako i triediaca sekvencia a informácia o tom, či triedenie bolo úspešné, alebo nie.

1.8 Prehľady
Ide o jednoduchú funkciu, ktorá nebola podporovaná hneď od prvej verzie. Avšak je to veľmi užitočná funkcia, pretože používateľ má možnosť nahliadnuť do indexovaného zoznamu použitých termínov pre ním zvolený vyhľadávací prvok, napr. autor, názov, kľúčové slová atď. Je to veľmi dôležitá pomôcka pre používateľa, ktorý zadefinuje vyhľadávací prvok, počiatočný znak pre vyhľadávanie odošle danú požiadavku na server a ten vráti zoznam pre toto pole s hodnotami od požadovaného znaku, ktorý si používateľ môže ďalej prehľadávať.

1.9 Rozšírené funkcie
Tieto funkcie povyšujú základný štandard „Search and Retrieve“, do oveľa vyššej úrovne. Rozšírené funkcie dovoľujú klientovi vytvárať na Z-serveri dávkové úlohy a kontrolovať ich stav spracovania. Hlavným cieľom týchto funkcií je zabezpečiť tvorbu, modifikáciu a výmaz databáz na základe požiadaviek klienta. K tomuto slúžia už spomínané dávkové úlohy, ktoré sú rozdelené na niekoľko typov:
- Ukladanie výslednej množiny pre neskoršie použitie
- Ukladanie vyhľadávacej otázky pre neskoršie použitie.
- Definovanie kalendára periodického vyhľadávania
- Objednávanie
- Update datbáz
- Vytváranie exportných špecifikácií
- Vyvolávanie exportných utilít
Pomocou týchto dávkových úloh môže klient na Z-serveri vytvárať nové záznamy, resp. modifikovať, alebo vymazávať existujúce. Samozrejme všetky tieto činnosti veľmi úzko súvisia s prísnou kontrolou prístupových práv.

1.10 Vysvetlivky
Táto funkcia sa nachádza až v štandarde objavila až v jeho tretej verzii. Je to veľmi účinný nástroj, ktorý dovoľuje klientovi spýtať sa servera aké databázy sú na ňom k dispozícii, ale tiež ktoré funkcie a aké parametre podporuje. Toto všetko sú veľmi dôležité informácie, ktoré používateľ môže využiť pri konfigurácii svojho Z-klienta.

1.11 Ukončenie spojenia
Funkcia, ktorá ukončuje spojenie tzv. Z-asociáciu, medzi klientom i serverom. Táto funkcia môže byť vyvolaná zo strany servera aj klienta.

Funkčná schéma
Možnosti využitia

Implementácia protokolu Z39.50 v informačnom systéme knižnice je vždy závislá od hĺbky profilu. Profil obsahuje presnú definíciu všetkých funkcií a parametrov, ktoré sú zapracované v SW riešení klienta, alebo servera. Na základe vyššie uvedených funkcií je zrejmé, že v knižnici môžeme tento protokol využiť pri viacerých pracovných procesoch. Najčastejšie je implementovaný v module Opac. Dnes však už nie je výnimkou ani implementácia profilu pre súborný katalóg, čo znamená že je možné využiť tento štandard priamo v katalogizácii a teda aj pri budovaní súborného katalógu. Na to samozrejme nadväzuje ďalší štandard a to ILL, ktorý nám umožňuje priamo na základe informácií zo súborného katalógu, kde lokalizujeme daný dokument, vytvoriť žiadanku na jeho vypožičanie. Ďaľšou oblasťou využitia je prístup k iným zdrojom, ako sú databázy na CD romoch a prístup ku komerčným databázam. Nezanedbateľné je tiež možnosť jeho využitia pri výberovom rozširovaní informácií, teda ak je v systéme implementovaný profil SDI (Selective Dissemination of Information.). Táto posledná činnosť súvisí s nastavením automatického periodického vyhľadávania, pričom výsledky môžu byť priamo zasielané na fax alebo e-mail.

Rozšírené funkcie protokolu a ich implementácia v systéme Rapid Library.

Implementáciou protokolu Z39.50 sa vytvára možnosť pre medzisieťovú spoluprácu knižníc. Zabudovanie tohoto štandardu do Opacu knižnice znamená mimoriadny prínos najmä pre jeho používateľov. Používateľ môže tak vyhľadávať súčasne v lokálnom katalógu knižnice ako aj v ostatných externých zdrojoch , ktoré sú definované v samotnom klientovi. V konečnom dôsledku závisí len na používateľovi, ktoré zdroje z danej množiny zvolí pre aktuálne prehľadávanie.
V prípade, že profil servera i klienta Z39.50 má v sebe obsiahnuté tiež rošírené funkcie, je možné ho využiť aj v procese katalogizácie, resp. pri budovaní súborného katalógu, či spoločných báz dát. Z hľadiska spracovania bibliografických informácií mám na mysli konkrétne súbory autorít, pretože vzhľadom k tomu, že tieto nie je možné vybudovať zo dňa na deň a už vôbec nie v rámci jednej inštitúcii, myslím si, že práve toto je nástroj, ktorý nám môže pomôcť spoločne takéto súbory autorít vybudovať. Používanie taktého katalogizačného klienta umožňuje:

- používať jedeno rozhranie pre vstup do lokálnej, ale i vzdialených databáz, bez ohľadu na dodávateľa cieľovej databázy
- vytvárať záznamy vo vzdialených katalógoch cez internet
- informovať o aktuálnom spracovávaní záznamu iným používateľom

V systém Rapid Library, je tento profil implementovaný od roku 1999. V súčasnosti je inštalovaný a využívaný v Slovenskej akadémii vied pre budovanie súborného katalógu tejto inštitúcie. Hlavným dôvodm pre implementáciu tohto protokolu v procese katalogizácie je roztrieštenosť jednotlivých ústavných knižníc v rámci mesta, ale aj celej SR. Jediné prepojenie je možné cez internet. Samozrejme je možné namietať, že v rámci aplikačného klienta sa tento problém dá jednoducho zvládnuť. To je síce pravda, ale len za predpokladu, že všetky knižnice budú používať ten istý systém. Na druhej strane ide o akademické knižnice, ktoré majú veľmi úzku spoluprácu so zahraničím, a riešenie len cestou aplikácie, by neposkytovalo používateľom už spomínaný komfort pri vyhľadávaní informácií v cudzích zdrojoch. Zvolená metóda cestou Z39.50 spolu s jeho rozšírenými funkciami umožňuje zapojenie sa do procesu budovania súborného katalógu SAV nielen tým ústavom, ktoré pracujú v systéme Rapid Library, ale aj v inom KIS. Naviac používatelia v prípade, že majú právo prístupu k iným zahraničným bázam môžu záznamy pre spracovanie preberať aj z týchto báz dát. Túto výhodou ocenia pracovníci najmä pri spracovaní citácií vlastných výskumníkov v zahraničných publikáciách. Predpokladom pre zapojenie sa do systému je katalogizačný klient Z39,50. V prípade, že ústav spracováva dokumenty v systéme, ktorý nemá takéhoto klienta k dispozícii, má možnosť zakúpiť si katalogizačného klienta od iného systému. Komunikácia medzi katalogizačným klientom a lokálnym KIS je zabezpečená na základe štandardného formátu pre výmenu záznamov, čo je u nás UNIMARC a ISO2709.

Záver
Tak ako internet znamená prevrat v IT, tak Z39.50 s rozšírenými funkciami predstavuje revolúciu v informačnom svete knižníc. Vytvára sa priestor pre budovanie nových SW produktov. Programové balíky, ktoré budú ponúkať riešenie pre Z39,50 server a Z39,50 klienta, ako aj SW pre využívanie ILL. Pre knižnice sa tak otvoria nové možnosti v oblasti vyhľadávania a sprístupňovania informácií.