Rýchly nástup elektronizácie, automatizácie a informatizácie najmä v posledných rokoch sa nevyhol ani knižniciam. Veď práve knižnice sú jedným z najväčších zdrojov informácií, ktoré sú pre nás tak nevyhnutné. Ak zoberieme v úvahe množstvo spracovávaných informácií a požiadavky používateľov na rýchlosť vyhľadávania, teda sprístupnenia informácií, tak je samozrejmé, že knižnice sa nezaobídu bez kvalitných informačných systémov. Požiadavky kladené na takýto informačný systém sú všeobecne známe. Ja tu nechcem hovoriť o základných funkciách takýchto systémov, ani podrobne popisovať vlastnosti a funkcie jedného z týchto systémov. Chcem sa zamerať hlavne na tie funkcie, na ktoré sa v poslednej dobe keď internet je už takmer v každej knižnici, kladie čoraz väčší dôraz. Rada by som Vám predstavila možnosti komunikácie, ktoré poskytuje systém Rapid Library. Mnohí z Vás nás v oblasti knižnično-informačných systémov poznáte už takmer 7 rokov a viete, že od samého počiatku sa držíme pri tvorbe systému všetkých platných noriem a štandardov. Nie je tomu inak ani v oblasti komunikácie, ktorá nemusí slúžiť len na získavanie informácií od iných, ale tiež na tvorbu základných informácií v danej knižnici, teda ako prostriedok pre kooperatívnu katalogizáciu. Viem, že o online kooperatívnej katalogizácii sa viac hovorí, ako sa v praxi používa. Samozrejme s ČNB si už teraz určite poradia všetky systémy, lenže v súčasnoti už väčším problémom je práve katalogizácia nových dokumentov, ako samotná retrokatalogizácia. No a práve v tom je ten problém, že ČNB sa nedá použiť pre tento účel. Ďalší problém je, že žiadny systém v ČR, samozrejme okrem systému RAPID LIBRARY, nemá implementované štandardy pre komunikáciu, teda či už normu ISO 10162 a ISO 10163, alebo Z39.50 protokol. Pevne dúfam však, že situácia sa v priebehu krátkej doby zmení, veď UNIMARC tiež nezačali používať naraz všetky knižnice a i v súčasnosti ešte sa nájdu knižnice, ktoré pracujú vo Výmenom formáte. Viem, že mnohí z Vás viete o tejto norme, veď v každom výberovom konaní je to jedna z požiadaviek na systém. No neviem do akej miery kto vie ako tento štandard funguje a čo prináša.

Protokol Z39.50 je jeden zo série štandardov vytvorených pre komunikáciu počítačových systémov. Bol vytvorený s ohľadom na ostatné štadardy pre OSI, vychádzajúce z normy ISO 7498.

Cieľom tohto protokolu je zabezpečiť vyhľadávanie informácií v rôznych databázach a rozličných aplikáciách na rôznych serveroch. Norma definuje jednotlivé formáty a procedúry, ktoré riadia výmenu správ medzi klientom a serverom. Tieto potom umožňujú klientovi vysielať rešeršné požiadavky ( vyhľadávacie otázky), na základe ktorých dostáva zodpovedajúce záznamy. Tieto požiadavky môže klient posielať súčasne do rôznych databáz na rôznych serveroch a v rôznych aplikáciách. Protokol Z39.50 je určený pre vyhľadávacie systémy informačných služieb, informačné strediská, univerzity, knižnice, súborné katalógy atď.

Poznáme tri verzie protokolu Z39.50. Zatiaľ posledná oficiálna verzia označovaná ako verzia č. 3 je z roku 1995. Staršia verzia z roku 1992 je čiastočne kompatibilná s verziou č.3, ktorá je v súlade s ISO normami ISO 10162 a ISO 10163. Vo svete sa ešte stretneme s implementáciou protokolu Z39.50 z roku 1988, ktorý nezodpovedá norme ISO 10163, takže nie je ani kompatibilný s verziami z roku 1992 a 1995.

Abstract record structure - primárna časť databázovej schémy (štruktúra záznamu). Výsledkom aplikácie štruktúry do abstraktného záznamu je databázový záznam.

Abstract syntax - popis konkrétneho typu dát.

Abstract syntax notation - jazyk pre popis dátových typov. Napríklad ASN.1

Application Protocol - pravidlá riadiace formát a výmenu informácií medzi zdrojom a cieľom.

Application Protocol Control Information -

Application Protocol Data Unit - informačná jednotka, prenášaná medzi zdrojom a cieľom, pričom formát špecifikuje protokol Z39.50.

Applied Variant - jeden z troch používaných pre jednotlivé špecifikácie.

ARS - pozri Abstract record structure.

ASN.1 - Abstract Syntax Notation One, ktoré špecifikujú normy ISO 8824 a ISO 8825.

Attribute value - množina vlastností definuje jednu alebo viacero hodnôt pre každý definovaný typ vlastnosti. Napr. pre bib-1 (použi) definuje ”osobné meno”.

Composition specification - špecifikácie môžu byť súčasťou zobrazenia požiadaviek a poukazujú na tvar v akom sa príjmajú vyhľadané záznamy.

Conditionally confirmed service - podmienky služieb – potvrdené alebo nepotvrdené, teda v požiadavkách či už klienta alebo servera môžu byť definované tieto možnosti reakcie. Jedna alebo druhá strana nemusí potvrdiť všetky požadované služby.

Confirmed service - podobne ako predchádzajúca definícia.

Database - množina záznamov. (skupina informačných jednotiek, ktoré môžu byť vo vzájomných väzbách).

Database record - lokálna štruktúra, pomocou ktorej je jednotka informácie reprezentovaná v databáze.

Element - jednotka informácie definovaná schémou.

Element specification - vyberá prvky z abstraktných databázových záznamov a umožňuje tiež špecifikovať variantné formy pre tieto prvky.

Element specification identifier identifikátor formátu alebo mena.

Exceptional record size maximálna dĺžka záznamu, ktorá môže byť zobrazená v odpovedi.

GRS Generic record syntax

IR Inforomation Retrieval

Name meno

Non-confirmed service nepotrvdené služby či už na strane klienta alebo servera.

OID pozri Object indentifier

Operation type meno – názov, ktorý inicializuje danú operáciu.

OSI Open Systéms Interconnection

P – context pozri Presentation context

Presentation context spojenie abstract syntax s transfer syntax podľa dohodnutých pravidiel pre zobrazovanie.

Primitive pozri Service primitive

Record syntax syntax vyžadovaná klientom alebo používaná serverom k zobrazeniu záznamov.

Response record zodpovedajúci záznam

Result set item databázové meno, ukazovateľ na záznamy a možnosť pridať nešpecifikované informácie spojené so záznamom.

Result set record idiomatický výraz týkajúci sa databázového záznamu.

Retrieval record aplikáciou definovaná štruktúra pre export záznamov zo syntax záznamu na abstraktný databázový záznam.

RPN query vyhľadávacia otázka vyjadrená v RPN formáte.

Schema pozri databázové schéma.

Server správca databázy.

Server system systém na serveri.

Service provider

Service user

Surrogate diagnostic record nahradenie databázového záznamu diagnostickým.

Tag Identifikátor časti obsahujúci typ a hodnotu.

TagSetId Idetifikátor pre TagSet.

Target jednotka akcepotovaná Z- asociáciou.

Transfer syntax syntax, ktorá je spojením abstract syntax forms a record syntax.

Triple

Type- 1query pozri RPN

Variant list zoznam podporovaných variantov.

Variant set idetifier OID idetifikujúci variant set.

Ako vlastne v praxi tento protokol pracuje a ako dochádza k výmene informácií medzi zdrojom a cieľom.

1. Resource Control Service, ktorý aktivuje server a to buď pre jednotlivé operácie alebo

pre spojenie ako celok.

2. the Trigger-resource-control service, umožňuje klientovi, aby požadoval od servera vyvolanie kontroly riadenia prostriedkov pred každou operáciou, alebo ukončil danú operáciu. Toto nie je možné použiť v súvislosti s operáciou Init.
3. the Resource report service, povoľuje klientovi požadovať od servera výsledok - správu

Nasledujúci model zobrazuje implementáciu tohto protokolu v systéme Rapid Library a spôsob ako sa dá používať či už na úrovni pracovníka, alebo konečného používateľa.

• Z 39.50 Service
• WWW-Z39.50 – Gateway
• Distribučný servis
• Vyhľadávacie služby
• Unifikácia a normalizácia výsledkov
• Správa pamäti a jednotlivých procesov
• Indexové služby

Myslím, že z uvedeného je zrejmé, aké výhody by v oblasti bibliografických informácií priniesla implementácia protokolu Z39.50 do u nás používaných systémov. Hlavné výhody sa ponúkajú priamo používateľom, ktorý si sami určujú bázy pre svoje rešeršné dotazy. Zanedbateľná však nie je ani funkcia, ktorú tento protokol môže plniť pri kooperatívnej katalogizácii. Pevne verím, že akási vnútorná zábrana, ktorá funguje u našich knihovníkov pri preberaní záznamov sa v krátkom čase úplne stratí.